Teologická fakulta je súčasťou Trnavskej univerzity v Trnave. Univerzita nadväzuje na tradíciu starobylej Trnavskej univerzity z rokov 1635 – 1777, ktorá mala štyri fakulty: filozofickú, teologickú, právnickú a lekársku.
Z hľadiska kánonického a rehoľného práva je súčasná Teologická fakulta pokračovaním Teologického inštitútu svätého Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, zriadeného jezuitmi v roku 1941. Inštitút začal svoju činnosť v Banskej Bystrici. Študovali na ňom jezuiti a misionári verbisti. Vonkajšie povojnové udalosti a pomery spôsobili, že Inštitút sa musel presťahovať najprv do Ružomberka a v roku 1949 do Trnavy. V rokoch 1941 – 1949 študovalo na Teologickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej 49 rehoľníkov. V noci z 13. na 14. apríla 1950 spolu s ostatnými rehoľníkmi boli sústredení a internovaní aj profesori a poslucháči Inštitútu. V ťažkých podmienkach sa činnosť Teologického inštitútu neskončila.
Pri vzdelávaní je dôležitý kontakt s praxou v rôznych ekonomicko-sociálnych a kultúrnych podmienkach globalizujúcej spoločnosti. Sústreďuje sa na prípravu absolventov intelektuálne kompetentných a motivovaných.
Snaha o zabezpečenie študijného prostredia a učenia založeného na výskume. Vzdelávanie je zacielené na hodnoty a dôraz sa kladie na rovnosť všetkých študentov. Do vzdelávacieho procesu patria voľnočasové oddychové a kultúrne aktivity.
Neodmysliteľnou súčasťou je sloboda vyjadrenia sa, možnosť žiadať o objasnenie nepochopeného. Aby sa študent stotožnil s obsahom učiva, musí byť u neho rozvíjaná sloboda myslenia, otvorená premýšľaniu.
Veľmi dôležitou hodnotou pre život študenta je jeho sociálna zodpovednosť nezávislá od miesta a cesty, ktoré si daný absolvent vo svojom živote zvolí, preberá však za ňu plnú zodpovednosť.
Historickými hlavnými prvkami jezuitského vzdelávania sú neúnavná snaha o dokonalosť zakorenená vo vďačnosti – koncept MAGIS; individuálna pozornosť študentovi pri rešpektovaní jeho jedinečnosti – CURA PERSONALIS; ochrana prírody – učenie sa rešpektu voči všetkým živým bytiam; podpora spravodlivosti; a napokon kontemplácia v akcii. Srdcom celého procesu vzdelávania je spiritualita.
Pri vzdelávaní je dôležitý kontakt s praxou v rôznych ekonomicko-sociálnych a kultúrnych podmienkach globalizujúcej spoločnosti.
